X+
a pri chôdzi do kopca očividne nestíhala za hlavnou skupinou. Spolu s kamarátkou Alickou sme si to všimli a rozhodli sme sa prispôsobiť svoj krok Jarkinmu tempu. Pomaly sme kráčali do kopca chodníkom lemovaným skalnatými útesmi a ihličnatými stromami. Za krátky čas sme sa od hlavnej skupiny vzdialili natoľko, že sme ich už ani nepočuli.
Veľmi sme chceli prísť do cieľa tak ako ostatní. Keď sme boli asi v polovici cesty, Jarke sa urobilo nevoľno. Chcel som zavolať mobilom vedúcemu, ktorý bol v hlavnej skupine, že sa vraciame nazad. Bol som však nemilo prekvapený, keď som zistil, že v hore nie je signál. Rozmýšľal som, že pobehnem dopredu, aby som oznámil, čo sa stalo. Bál som sa však nechať Alicku samú s chorou Jarkou. Zároveň som cítil, že by sme to vedúcemu mali oznámiť, aby nás cestou späť nehľadali. Preto som navrhol Alicke, že sa vrátim s Jarkou do hotela a ona aby išla za hlavnou skupinou. Alicka však nemala odvahu sama kráčať tichým turistickým chodníkom v lese.
Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdem sám za skupinou a Alicka s Jarkou sa pomaly vrátia do hotela. Rýchlou chôdzou som sa snažil čo najskôr dostať k skupine. Cestou som po skalách preskakoval potôčiky priezračnej vody z topiaceho sa snehu, ktorá tiekla cez turistický chodník. Veľmi som sa pritom spotil, mal som mokré topánky, urobil sa mi otlak na nohe a začalo ma nepríjemne tlačiť za hrudnou kosťou. Chvíľami som mal obavy až strach, že to nezvládnem a do cieľa neprídem.Veď aj ja som po viacerých operáciach srdca. Začala ma tiež prenasledovať myšlienka, že by som mohol stretnúť medveďa, čo by sa nemuselo dobre skončiť. Vtedy som napriek problémom a bolesti zrýchlil krok. Cesta sa mi zdala nekonečne dlhá a hlavnú skupinu som stále nepočul.
Trvalo mi takmer hodinu, kým som dostihol hlavnú skupinu. Tá už medzičasom dorazila na Jamské pleso. Ani som sa nestihol pokochať krásou v slnku trblietajúcej sa vody jazierka. Mal som obavy o zdravie našej kamarátky, a preto sme sa s ďalšími dvomi členmi skupiny rýchlo vybrali po turistickom chodníku na cestu späť. Hoci sme sa veľmi ponáhľali, Alicku s Jarkou sme zastihli až pri jazere na Štrbskom plese. Jarke sa cestou nazad trocha uľavilo, a tak sme boli radi, že všetko dobre dopadlo. Iba Alicke bolo ľúto, že nevidela tatranské Jamské pleso. Pevne verím, že sa jej to podari inokedy.